Zaostrené na psie zuby

Zuby sú pre psy podobne dôležité ako pre nás ruky. Potrebujú ich nielen na konzumáciu potravy, ale aj na každodennú hru, čistenie srsti, komunikáciu s inými psami, sebaobranu či prenášanie predmetov. Navyše majú vrodenú potrebu žuť a obhrýzať. Ak ju kvôli boľavým zubom nemôžu primerane uspokojiť, môžu byť frustrované. Hoci dnes existujú psie zubné pasty, dentálne maškrty, kefky aj doplnky výživy, problémy s chrupom stále patria medzi veľmi časté dôvody návštevy veterinára.

Podľa odborných odhadov sa zubné problémy týkajú veľkej časti psov a v niektorých štúdiách boli zaznamenané už u veľmi mladých jedincov. Ak sa problémy so zubami neriešia včas, môžu výrazne znížiť kvalitu života a celkové zdravie psa.

Najviac ohrozené bývajú malé plemená psov, napríklad yorkshirský teriér, maltézsky psík, bišónik, mops a ďalšie malé či krátkolebé plemená. Práve u nich sa môže zubný povlak a zubný kameň tvoriť už vo veľmi mladom veku. Psy veľkých plemien mávajú problémy so zubami o niečo menej často alebo sa u nich objavujú neskôr, no neznamená to, že sa im starostlivosť o chrup netýka.

Mnohé ochorenia zubov a ústnej dutiny psov sa diagnostikujú až v pokročilejšom štádiu. Je to aj preto, že psy bolesť v papuli často nedávajú najavo hneď. Aby sa problém nerozvinul príliš ďaleko, oplatí sa zamerať na prevenciu, pravidelnú domácu kontrolu chrupu a v prípade potreby aj na odborné veterinárne ošetrenie.

Problémy so zubami u psov začínajú nenápadne

Podobne ako u ľudí, aj u psov sa vplyvom genetických faktorov (napríklad typu zhryzu, plemena, zloženia slín či postavenia zubov), typu a zloženia krmiva a mechanických faktorov vytvára na povrchu zubov povlak. Ten vzniká zo slín, zvyškov potravy a baktérií.

Tento spočiatku bledý a nenápadný povlak sa postupne premieňa, teda mineralizuje, na tvrdý zubný kameň. Najprv môže mať žltkastú farbu, neskôr býva žltohnedý až hnedý. Premena povlaku na kameň môže prebiehať pomerne rýchlo, pretože neodstránený povlak tvrdne už v priebehu 24 až 48 hodín. Postupným vrstvením sa zubný kameň stáva viditeľnejším a jeho drsný povrch vytvára vhodné prostredie pre baktérie.

Práve baktérie a ich toxíny môžu podráždiť ďasná, poškodzovať tkanivá v okolí zubov a roztočiť špirálu ďalších problémov. Preto je dôležité nečakať, kým bude zubný kameň výrazný alebo kým začne pes prejavovať bolesť.

Zubné problémy môžu mať vážne následky

Kontakt zubného kameňa s ďasnom vedie k podráždeniu a neskôr k zápalu ďasien. Zapálené ďasno môže začať ustupovať a oddeľovať sa od zuba. Zápal sa postupne môže rozšíriť aj na kosť a tkanivá v okolí zuba. Zub sa obnažuje, uvoľňuje a v neskorších fázach môže vypadnúť.

Pri postupujúcom zápale a ústupe ďasna, teda pri parodontálnom ochorení, vzniká priestor okolo koreňov zubov. Ten sa zapĺňa zvyškami potravy a baktériami. Takto môže vzniknúť aj absces, čiže hnisavé ložisko pri koreni zuba. Absces sa môže prejaviť opuchom tváre, bolesťou, nechutenstvom alebo zhoršeným celkovým stavom psa a vyžaduje rýchle veterinárne ošetrenie.

Neliečený zápal v ústnej dutine nie je len lokálny problém. Baktérie a zápalová záťaž môžu zaťažovať celý organizmus. Preto je lepšie riešiť zubný povlak, zubný kameň a zápal ďasien včas, nie až vtedy, keď má pes výraznú bolesť alebo opuch.

Príklad pokročilého zápalu ďasien spôsobeného neliečeným zubným kameňom. K takémuto stavu chrupu môže prispievať genetická predispozícia, nedostatočná hygiena, nevhodné žuvanie aj výživa.

Má môj pes problém so zubami?

Nespoliehajte sa na to, že váš pes je ešte mladý. Problémy so zubami a ďasnami sa môžu objaviť aj u mladších psov, najmä ak patrí medzi predisponované plemená alebo sa mu zuby pravidelne nekontrolujú.

Stav chrupu psa by ste mali pravidelne kontrolovať a nevynechať ani zadnú, menej viditeľnú časť papule. Všímajte si najmä tieto zmeny:

• zmena zafarbenia zubov,
• silnejší alebo netypický zápach z papule,
• viditeľný zubný kameň,
• zapálené, začervenané, opuchnuté alebo bolestivé ďasná,
• krvácanie z ďasien, napríklad krvavé škvrny na hračkách,
• opuch na tvári,
• pes si labkou často siaha na papuľu alebo si ju nechce nechať chytiť,
• pes žuje iba na jednej strane papule,
• strata chuti do jedla, odmietanie tvrdšej potravy alebo problémy pri jedení,
• nadmerné slinenie alebo škrípanie zubami,
• celková apatia alebo náhla zmena správania.

Ak u psa zaznamenáte ktorýkoľvek z uvedených príznakov, je vhodné nechať chrup skontrolovať veterinárom. Ak spozorujete niektorý z príznakov vyznačených farebne, môže ísť už o akútnejší stav – objednajte psa k veterinárovi čo najskôr.

Zásady starostlivosti o zuby vášho psa

1. Pravidelná domáca zubná hygiena

Tvorba zubného kameňa je u niektorých psov výraznejšia – najmä pri genetickej predispozícii, malých plemenách, určitých typoch zhryzu alebo pri niektorých spôsoboch kŕmenia. V mnohých prípadoch je preto dôležitou zásadou pravidelné čistenie zubov psa zubnou kefkou.

Ideálne je čistenie zubov 1× denne. V praxi však platí, že aj čistenie niekoľkokrát týždenne je lepšie ako žiadna starostlivosť. Niektoré psy si na čistenie zvykajú pomaly, preto je dôležitá trpezlivosť, postupné privykanie a pozitívny prístup.

Používajte výlučne zubné pasty určené pre psy. Ľudské zubné pasty nie sú pre psov vhodné, pretože ich pes nevypľúva a niektoré zložky by mu mohli uškodiť.

Ako s čistením zubov u psa správne začať?

Na čistenie zubov privykajte psa postupne. Do papule vstupujte zboku, nie spredu, pretože vstup spredu psy zvyčajne tolerujú horšie. Najprv nechajte psa ochutnať pastu z prsta. Potom ju skúste jemne naniesť na zuby bez kefky a krátko rozotrieť.

Po niekoľkých dňoch, keď pes dotyk prstom toleruje, môžete prst postupne nahradiť kefkou. Ak ju pes odmieta, môžete skúsiť prstovú kefku alebo prst obalený kúskom gázy. Pri čistení používajte jemné krúživé pohyby. Psa chváľte, postupujte pomaly a čistenie ukončite skôr, ako začne byť nepríjemné.

Cieľom je postupne predĺžiť čas čistenia tak, aby ste dokázali vyčistiť celý chrup – horné aj dolné zuboradie, zvonka aj zvnútra. Ak je to pre psa náročné, časť čistenia môžete urobiť ráno a časť večer.

2. Pravidelné a bezpečné žuvanie

Psy majú prirodzenú potrebu žuť a obhrýzať. Pri vhodne zvolených žuvacích predmetoch alebo surových mäsitých kostiach môže dochádzať k mechanickému čisteniu povrchu zubov, najmä v zadnej časti chrupu. Žuvanie zároveň psa zamestnáva a podporuje prirodzené používanie čeľustí.

Surové mäsité kosti však treba podávať rozumne a individuálne podľa veľkosti, veku, chrupu a zdravotného stavu psa. Nie každý pes je vhodný kandidát na tvrdé kosti a pri nesprávnom výbere môže hroziť poškodenie zubov, zadusenie alebo tráviace ťažkosti.

Pre bezpečnejšie podávanie kostí odporúčame dodržiavať tieto zásady:

• podávajte výlučne surové kosti, nikdy nie varené – varené kosti sa môžu lámať na ostré úlomky a spôsobiť poranenie tráviaceho traktu,
• vyberajte kosti primerané veľkosti psa, aby ich pes nemohol ľahko prehltnúť celé a aby pri žuvaní používal najmä zadné zuby,
• uprednostňujte mäsité kosti so zvyškami mäsa a chrupavkami, pretože sú prirodzenejšie a pre psa atraktívnejšie,
• psa na kosti navykajte postupne a sledujte stolicu aj trávenie,
• veľkú kosť nechajte psovi len obmedzený čas, napríklad 10 až 15 minút, a potom ju odoberte,
• pri žuvaní psa vždy sledujte a nenechávajte ho s kosťou bez dozoru alebo v prítomnosti iných psov,
• nepodávajte tvrdé kosti starým psom, psom s chorými zubami, zlomenými zubami, korunkami alebo po zubnom ošetrení,
• pri citlivých alebo starších psoch zvoľte radšej mäkšie alternatívy, napríklad Kuracie žalúdky s kelpou, sušené šľachy, sušenú prírodnú kožu alebo iné vhodné maškrty.

Pozor si dajte aj na príliš tvrdé predmety, ako sú parohy, veľmi tvrdé kosti alebo tvrdé syntetické hračky. U niektorých psov môžu viesť k zlomeninám alebo nadmernému opotrebovaniu zubov.

3. Výživa pre zdravé zuby a ďasná

Rovnako ako u ľudí, aj u psov zdravie zubov a ďasien ovplyvňuje celková výživa. Dôležitá je kvalita potravy, dostatok vhodných živín, prirodzené žuvanie a celkový zdravotný stav psa.

Pre zdravý psí chrup je vhodné dbať na kvalitné zdroje bielkovín, primeraný príjem minerálov, omega-3 mastných kyselín a látok podporujúcich zdravie slizníc a ďasien. V prirodzenej strave môžu byť cenné najmä kosti, chrupavky, vnútornosti a mastné ryby – vždy však podávané bezpečne a s ohľadom na konkrétneho psa.

Efektívnym a medzinárodne používaným pomocníkom v prevencii zubného povlaku a zápachu z papule u psov je kelpa, najmä morská riasa Ascophyllum nodosum. Pri pravidelnom podávaní môže pomáhať znižovať tvorbu zubného povlaku, zubného kameňa a nežiaduci zápach z papule. Nenahrádza však veterinárne ošetrenie, ak už má pes rozsiahly zubný kameň, zápal ďasien, bolesť alebo uvoľnené zuby.

Kelpu môžete zaradiť vo forme sušenej kelpy pridanej do krmiva alebo vo forme maškŕt s obsahom tejto morskej riasy, napríklad Kuracie krky s kelpou, Kuracie žalúdky s kelpou alebo Bravčové karé s kelpou.

U psov náchylných na problémy so zubami a ďasnami možno zvážiť aj probiotiká podporujúce zdravú mikroflóru v ústnej dutine. Môžu byť súčasťou zubnej pasty, prášku do krmiva alebo gélu, ktorý sa nanáša priamo na ďasná. Výber konkrétneho riešenia je vhodné prispôsobiť citlivosti psa a stavu jeho chrupu.

4. Pravidelná kontrola chrupu a odstránenie zubného kameňa

Nezabúdajte na pravidelnú domácu kontrolu chrupu psa aspoň raz za mesiac. Pri psoch náchylných na tvorbu zubného kameňa je vhodné kontrolovať papuľu aj častejšie. Všímajte si farbu zubov, stav ďasien, zápach z papule, krvácanie, opuchy a to, ako pes žuje.

Ak máte podozrenie na problém, kontaktujte veterinára. Už vzniknutý zubný kameň sa nedá spoľahlivo odstrániť bežným domácim čistením. Dôkladné odstránenie zubného kameňa, najmä pod úrovňou ďasna, patrí do rúk odborníka.

Čo všetko je potrebné ošetriť vo veterinárnej ambulancii?

• Zubný kameň, zápal ďasien a absces: Ak je zubný kameň rozsiahly, ďasná sú začervenané, opuchnuté, krvácajú alebo pes prejavuje bolesť, obráťte sa na veterinárnu ambulanciu. Dôkladné čistenie zubov zo všetkých strán a pod úrovňou ďasna je spravidla možné iba v celkovej anestézii a s profesionálnym vybavením. Veterinár zároveň zhodnotí stav zubov, ďasien a nastaví ďalší postup.

• Zubný kaz: Klasický zubný kaz sa u psov vyskytuje menej často ako u ľudí, no objaviť sa môže. Riziko sa zvyšuje najmä vtedy, ak pes dostáva veľa sladkých potravín alebo nevhodných maškŕt. Ošetrenie kazu patrí do rúk veterinára a zvyčajne si vyžaduje anestéziu.

• Zlomeniny zubov: Zlomeniny zubov sa môžu objaviť najmä u psov, ktoré veľmi intenzívne hryzú tvrdé predmety. Rizikové môžu byť parohy, tvrdé kosti, kamene alebo príliš tvrdé hračky. Ak si všimnete zlomený zub, bolesť pri hryzení alebo krvácanie, navštívte veterinára.

Pri dodržiavaní uvedených zásad je väčšia šanca, že budete so psom navštevovať veterinára hlavne na preventívne kontroly, nie až pri bolestivých stavoch. Na ceste k zdravším psím zubom vám môžu pomôcť aj vhodne zvolené prírodné maškrty s kelpou alebo samotná kelpa ako doplnok kŕmnej dávky.

Zdroje a odporúčaná literatúra

• WSAVA Global Dental Guidelines
• Merck Veterinary Manual: Periodontal Disease in Small Animals
• Cornell University: Periodontal Disease in Dogs
• Marx et al. 2016: Raw beef bones as chewing items to reduce dental calculus in dogs
• Gawor et al. 2018: Effects of edible treats containing Ascophyllum nodosum on oral health in dogs
• Veterinary Oral Health Council: Dental products for dogs and cats
• VCA Hospitals: Fractured Teeth in Dogs